Chybia mi projevy lasky

Bývam často po večeroch sama, manžel nemá koľkokrát záujem ich so mnou tráviť a radšej zaspí s malým (3 roky) alebo si robí niečo svoje. Niekedy časť večera strávime spolu, ale pre mňa je to málo. Málo spolu spíme a sex je krátky, táto oblasť je jednoducho slabá a tak tomu bolo viac-menej vždy alebo aspoň je to tak už dlhodobo. Ja som mala vždy väčšie libido, ale hovorila som si, že sex nie je všetko a nechávala to byť. Nikam spolu vo dvojici nechodíme, stráženie máme bohužiaľ minimálne.

Malý tiahne k otcovi a ja si doma celkovo pripadám postrádateľná. Chýbajú mi prejavy lásky, spoločnosť, poriadny sex… Je to klasický manželský stereotyp, sme obaja unavení, ja občas zoberiem sily a snažím sa s tým niečo urobiť, ale neviem, či málo alebo tam jednoducho už nie je ten záujem z druhej strany. Sily už nie sú, ale desí ma čo bude ďalej, desí ma tento nudný život. Už xkrát a dlhodobo pomýšľam, či by som si na tie večery nemohla niekoho nájsť… Býva mi smutno, úzko, až fyzicky zle. Niekto sa mi teraz v živote objavil a ja premietam… Sám sa ma pýtal, čo budem robiť večer a ja hovorím, že budem sama, možno si pobrežím a vytuhnem na gauči a tak to samozrejme je.

Pritom by som mohla mať to, čo mi tak chýba (lásku neviem), lenže morálka. Je mi tá situácia nepríjemná, ale chcela by som žiť. Samozrejme nikto nevidí dopredu a čo by potom nastalo. K manželovi stále správam cit, ale zároveň situácií doma dosť trpím. Pritom vo mne by ten život bol, ale sama to za nás neutiahnem. S potencionálnym spoločníkom je to pre mňa kompletne nová situácia, ešte som nestretla nikoho, s kým by som do toho išla… A som na scestie. Mám to urobiť, alebo nie? Stále nad tým premýšľam a nenachádzam žiadne riešenie. Je mi ľúto, že to doma u nás takto je a vnútorne ma to ubíja. Už som sa s ním niekoľkokrát snažila porozprávať, ale vždy túto tému zmetie pod koberec a ja sa opäť cítim zle.